V žalúdku máme chemické prostredie podobné autobatérii, pH minimálne 1,8.
Napadlo vás niekedy načo je to dobré, a čo sa stane, ak do toho zasahujeme ?
Žalúdok je „mixér“.
Hlavnou úlohou pri trávení je rozdrviť už čiastočne v ústach rozhryzenú potravu a začať trávenie toho najviac odolného, teda bielkovín. Slúžia na to enzýmy a kyselina chlorovodíková.
Okrem toho má však kyslé prostredie veľmi dôležitú ochrannú funkciu. Chráni nás pred choroboplodnými zárodkami, ktoré mimovoľne vkladáme do úst s potravou. Potrava cez ústa prejde cca do 10metrov cesty našou tráviacou trubicou.
Hlboko v našom tele je cudzí, vonkajší svet.
Jeho zloženie je potrebné REGULOVAŤ. Jednak aby nás neprekvapil a nepremohol, prejavilo by sa to infekciou tráviaceho traktu, ale i celého tela. No okrem toho, je stabilné a primerané zloženie mirkobiómu tráviacej trubice nevyhnutné na to, aby trávenie a získavanie živín z potravy fungovalo ako má. Kyslé prostredie denaturuje, poškodzuje bielkoviny. Pri živých mikroorganizmoch to znamená ich zneškodnenie a zničenie. Podobne ako to robí prevarenie vody a potravín…
Hlavný inžinier nám na začiatok tráviaceho traktu nevedel nainštalovať varič s teplotou do 100stC tak, aby nám neublížil… Tak tam dômyselne zakomponoval silnú kyselinu s podobnými účinkami… a na kyselinu odolný žalúdok.
Veľmi kyslé prostredie žalúdka a aj hornej časti tenkého čreva má svoju prirodzenú funkciu a sme naň odolní. No niekedy nám dokáže ubližovať, podobne ako keď si poleptáme kožu pri narábaní s kyselinami. Poškodenie sliznice žalúdka a hornej časti tenkého čreva je takmer vždy dôsledok zlyhania prirodzenej odolnosti a ochrany proti kyseline. Vedie to k viacerým chorobám . Ako elegantné riešenie sa koncom minulého storočia vymysleli lieky, ktoré znižujú kyslosť v žalúdku a tým pomáhajú liečiť kyselinou zhoršované choroby ako napr. vredy žalúdka, dvanástorníka, zápal pažeráka pri refluxe žalúdočnej kyseliny,…
Čo sa však deje ak znižujeme, hasíme kyselinu v žalúdku dlhodobo ?
Nevadí to ?
Niekoľko desaťročí po „vynáleze“ liekov znižujúcich kyselinu, tzv. PPI- inhibítorov protónovej pumpy sme si mysleli , že nevadí… Sú to lieky, ktoré sú relatívne dobre znášané a pacientovi veľmi uľavujú…
Posledných 10 rokov však dokážeme pomocou vyšetrenia genetickej informácie vyšetriť mikrobióm, teda zloženie mikroorganizmov v našej tráviacej trubici. A prekvapivo sa zisťuje, že so zmenou kyslosti žalúdka sa mení aj zloženie mirkobiómu. Pacienti užívajúci PPI dlhodobo, niekoľko rokov majú podobné zmeny mikrobiómu ako pacienti po krátkodobej liečbe ATB…
S takýmito informáciami nás asi neprekvapí, že posledných 20rokov narastá množstvo pacientov s ťažkosťami, ktoré súvisia práve s poruchou mikrobiómu tenkého čreva, napr. syndróm dráždivého čreva, refluxná choroba, SIBO syndróm, syndróm zvýšenej črevnej priepustnosti, teda syndróm deravého čreva a s ním spojené mnohé potravinové intolerancie,…. Nárast takýchto ochorení má mnohé príčiny, no z liekov pravdepodobne za to nemôžeme viniť len ATB…
Čo s tým ?
PS …žiadna akcia, ktorú v tele umelo vyvoláme nezostane bez reakcie, tej, ktorú chceme, ale aj tej, ktorú nechceme…